Dedič Ríma na Bospore - Byzancia
21. 6. 2011
V roku 395 sa Rímska ríša rozdelila na 2 časti: Západorímsku ríšu s hlavným mestom Ravenna a Východorímsku ríšu s hlavným mestom Konštantinopol. Východorímska ríša sa nazývala aj Byzantskou ríšou (Byzanciou) a po zániku Západorímskej ríše patrila k najvýznamnejším stredovekým ríšam Európy. Existovala tisíc rokov (395 - 1453).
Dejiny Byzantskej ríše
Dejiny Byzancie môžeme rozdeliť na niekoľko časových období:
Ranobyzantské obdobie (395 - 610)
Stredobyzantské obdobie (610-1204)
Prechodný zánik Byzantskej ríše (1204 - 1261)
Neskorobyzantské obdobie (1261-1453)
Začiatky Byzancie
Začiatky Byzancie sú späté s hlavným mestom Konštantinopol, neskôr Carihrad (dnes Istanbul), ktoré založil rímsky cisár Konštantín Veľký začiatkom 4. storočia ako nové hlavné mesto Rímskej ríše. Konštantinopol stál na mieste starej gréckej osady Byzantion, podľa ktorej bola neskôr Východorímska ríša premenovaná na Byzantskú ríšu. Byzantskú ríšu tvorili na začiatku existencie oblasti Balkánskeho polostrova – najmä Grécka, Malej Ázie, Palestíny, Sýrie, Egypta a pobrežia severnej Afriky.
Cézaropapizmus
Byzantská ríša bola zmesou rímskej politiky, gréckej kultúry a kresťanského náboženstva. Na čele štátu stál cisár. Mal neobmedzenú moc a uctievali ho ako boha. Súčasne bol najvyšším predstaviteľom cirkvi. Toto spojenie najvyššej svetskej a cirkevnej moci sa nazýva cézaropapizmus.
Ranobyzantské obdobie (395 - 610)
V prvých storočiach existencie musela Byzantská ríša bojovať proti Peržanom, Germánom, Hunom a Avarom. Najväčší rozmach a kultúrny rozkvet dosiahla ríša za cisára Justiniána I. (527-565), ktorý sa pokúsil obnoviť Rímsku ríšu v jej bývalých hraniciach. Po jeho smrti opäť začali boje s Perzskou ríšou, ktorá ohrozovala samotnú existenciu Byzancie.
Vojenské výboje za vlády Justiniána I. – označené zelenou farbou
Justinián I. (527-565)
Bol jeden z najvýznamnejších byzantských cisárov. Hoci pochádzal z roľníckej rodiny, patril medzi najvzdelanejších ľudí svojej doby, zároveň bol krutý a vypočítavý. Bol jeden z posledných cisárov rímskeho pôvodu, pretože od 7. storočia vládli v Byzancii grécki cisári. Známa je jeho druhá manželka Theodora, ktorá mu bola oporou aj v politike. Na začiatku Justiniánovej vlády v roku 532 prebehlo v Konštantinopole povstanie Níka! (nazvané podľa hesla povstalcov Níka! - Vyhraj!). Dôvodom boli vysoké dane. Počas zásahu vojska zomrelo okolo 30 tisíc ľudí. Potlačenie povstania Niká! pomohlo k upevneniu Justiniánovej moci. Hlavnou Justiniánovou snahou bolo obnovenie rímskeho západného impéria, pričom získal nové územia. Justinián vydal zbierku zákonov - „Corpus iuris civilis“ a bolprísnym zástancom kresťanstva. Medzi najznámejšie stavby vlády Justiniána I. patrí Chrám Hagia Sofia (Božej múdrosti) v Konštantinopole (dnes islamská mešita v Istanbule) - postavený počas šiestich rokov (532 - 538) pod priamym cisárovym dozorom.
Cisár Justinián I. s manželkou Teodorou Chrám Hagia Sofia (Božej múdrosti)
Stredobyzantské obdobie (610 - 1204)
Nové oživenie nastalo za vlády Herakleia (610 – 641), kedy došlo ku pogréčteniu ríše - úradným jazykom sa stala gréčtina namiesto latinčiny. V ríši vznikla aj grécko-pravoslávna forma kresťanstva. Byzantínci sami seba nazývali „christianos orthodox“ - pravoverný kresťan. Centrom Byzantskej ríše bolo hlavné mesto Konštantinopol. Úradníci z Konštantinopolu hrali často dôležitú úlohu v najvyššej byzantskej politike. Po definitívnej porážke Peržanov začali útoky Arabov (porazení v roku 718) a Bulharov (porazení v roku 814). Cisár Michal III. (842 - 867)je nám známy ako panovník, ktorý na žiadosť Rastislava poslal na Veľkú Moravu vierozvestcov Konštantína a Metoda. Ďalším významným panovníkom bol Basileios II. Bulharobijca (976 - 1025), ktorý sa preslávil porážkou Bulharov a likvidáciou prvého bulharského štátu. Obdobie rokov 1081 - 1204 bolo poznamenané zápasom so seldžuckými Turkami a stratou území Malej Ázie.
Basileios II. Bulharobijca Mapa Byzancie okolo roku 1180
Prechodný zánik Byzantskej ríše (1204 - 1261)
V roku 1204 križiaci a Benátčania dobyli v štvrtej križiackej výprave Carihrad a Byzantská ríša prestala na niekoľko desaťročí existovať. Byzantská ríša bola od roku 1205 rozdelená na:
Latinské cisárstvo
Benátske územia
Vojvodstvo Archipelagos
Križiacke štáty
Grécke štáty
Veľké Valašsko
Mapa Byzantskej ríše v roku 1204 po štvrtej križiackej výprave
Neskorobyzantské obdobie (1261 - 1453)
Byzanciu sa podarilo obnoviť v roku 1261 - cisárom sa stal Michal VIII. Palaiologos (1259-1282). Ríša však bola vyčerpaná a oslabená a nedokázala sa brániť poti osmanským Turkom. Postupne bola Byzancia vazalským štátom Osmanskej ríše a okolo roku 1400 mala už len dve oddelené územia: Carihrad s okolím a Morea (Mistra) v strede Peloponézu. Posledným byzantským cisárom bol Konštantín XI. Palaiologos (1449 - 1453) – za jeho vlády boli dobyté Konštantinopol - Carihrad (1453) a Morey (1460) osmanskými Turkami a Byzantská ríša prestala existovať. Mesto Konštantinopol premenovali na Istanbul a stal sa hlavným mestom Tureckej ríše.