Starovek je tradičné označenie obdobia svetových dejín, ktoré sa začína vznikom písomných systémov resp. prvých štátov (oboje okolo 3 000 pred Kr. v Mezopotámii a v Egypte) a končí sa rokom 476 (zánik Západorímskej ríše).
Geografické vymedzenie
Pojem však nie je ohraničený len časovo, ale aj priestorovo (čiže geograficky), pretože štáty nevznikali ani zďaleka všade v rovnakom čase. Geograficky sa teda pojem vzťahuje na Stredomorie a susediace územia, Čínu, Indiu a Blízky východ. Niektorí historici obmedzujú pojem starovek len na hore uvedené územia okrem Číny a Indie. Kultúra Mayov v dnešnom Mexiku, ani iné americké kultúry sa obvykle nepovažujú za súčasť staroveku, hoci by tam časovo zapadli.
Začiatok staroveku (koniec praveku)
Treba si uvedomiť, že starovek v užšom zmysle slova sa začal na rôznych miestach v rôznych obdobiach. Kým v Egypte, Mezopotámii a inde vznikali prvé štáty, Európa bola ešte v hlbokom praveku. Staroveký Rím napríklad vznikol až v roku 753 pred Kr., zatiaľ čo Egypt okolo roku 3000 pred Kr.
Za kultúrny medzník medzi pravekom a starovekom sa pokladá objavenie písma a organizovaných štátnych celkov (Egypt, Mezopotámia).
Koniec staroveku (začiatok stredoveku)
Niektorí historici kladú koniec staroveku (začiatok stredoveku) do:
- 3. storočia (kríza Rímskeho cisárstva)
- 313 (Milánsky edikt akceptujúci kresťanstvo)
- 324 (začiatok samovlády Konštantína Veľkého, konečné víťazstvo kresťanstva)
- 330 (vznik Konštantínopolu na odlíšenie od „pohanského“ Ríma)
- 476 (zánik Západorímskej ríše)
- 395 (začiatok Sťahovania národov)
- cca. 500
- 526 (smrť ostrogótskeho kráľa Teodoricha Veľkého v Itálii)
- 529: cisár Justinián dal zatvoriť Platónsku Akadémiu a Benedikt z Nursie založil benediktínske opátstvo Monte Cassino.
- 632: smrť Mohameda
- 800 (Karol Veľký sa stal cisárom)
alebo do iných rokov ležiacich v rozpätí 3. storočia až roku 800. Koniec sa tiež všeobecne kladie do obdobia sťahovania národov (4. – 6. storočie) alebo vpádu Arabov, t. j. islamu, do Stredomoria (7. - 8. storočie) alebo konca grécko-rímskej antiky (tzv. klasického staroveku).
Všeobecne sa za koniec staroveku prijíma rok 476. Posledný cisár Západorímskej ríše Romulus Augustus, zvaný Augustulus, bol 4. septembra 476 prinútený germánskym vodcom Odoakrom vzdať sa cisárskeho trónu a titulu. Kým na východe ďalej existovala Východorímska ríša, v stredoveku nazývaná Byzantská ríša, územie Západorímskej ríše zaujali barbarské kráľovstvá.
Nech už sa symbolická hranica umiestni kamkoľvek, faktom zostáva, že okolo roku 750 už existovala mocenská sústava založená na Byzantskej ríši, arabskom Kalifáte a Franskej ríši, ktorá bola charakteristická pre skorý stredovek.
Z pohľadu štátov strednej, východnej a severnej Európy, a teda aj Slovenska (mimo časti priamo začlenenen do Rímskeho impéria), treba poukázať na absenciu staroveku. Z praveku tak domáce obyvateľstvo vstúpilo medzi 8. - 12. storočím do stredoveku, pretože až vtedy sa splnili podmienky charakterizujúce včastný stredovek. Viaceré (budúce) národy (napríklad Česi, Maďari, Poliaci, Rusi) sa usadili, rozpadlo sa im rodové zriadenie, začali budovať prvé štáty a prijali kresťanstvo. Na Slovensku a Morave bol tento proces ukončený už skôr, koncom 8. storočia (Nitrianske kniežatstvo a Moravské kniežatstvo), i keď v 10. storočí bol vývoj prerušený mocenským vákuom.
Klasický starovek
Sem patria najmä:
- Kréta (vznik Egejskej kultúry okolo 3000 pred Kr.)
- Staroveké Grécko (vznik Egejskej kultúry okolo 3000 pred Kr. , vznik mestských štátov okolo 800 pred Kr. )
- Chetiti (vznik Chetitskej ríše okolo 1900 pred Kr. )
- Fenícia (obsadenie pobrežia a budovanie miest okolo r. 2000 pred Kr. )
- Rím (vznik mestského štátu Rím okolo 753 pred Kr. )
Ich všeobecné znaky sú:
- prímorské štáty
- prevzali kultúrne bohatstvo Starého orientu
- dynamickosť dejín, vrátane zmien vrstiev spoločnosti
- rozvoj remesiel a obchodu (nie len poľnohospodárstvo)
- podľa marxistov tzv. antický spôsob výroby:
- premena občinovej držby pôdy na individuálne súkromné vlastníctvo
- počet otrokov stále narastal