Kresťanstvo v Rímskej ríši
21. 6. 2011
Ježiš Kristus a vznik kresťanstva
Kresťanstvo vzniklo v Palestíne na začiatku nášho letopočtu. Palestína (provincia Judea) bola pod nadvládou Ríma od r. 64 pred Kr. po tom, čo ju dobyl vojvodca Gnaeus Pompeius Magnus. Za zakladateľa kresťanstva je považovaný židovský muž Ježiš Kristus z Nazaretu. Okolo r. 27 začal verejne vystupovať a hlásal, že bol zoslaný na zem preto, aby šíril slovo Božie svojimi ústami. Jadrom jeho učenia bola láska a úcta človeka k Bohu a svojmu blížnemu. S jeho účinkovaním sa spájajú aj mnohé zázraky. Viera v Krista oddeľuje Kresťanov a Židov. Kresťania veria, že Ježiš je Božím synom – Mesiášom, zatiaľ čo Židia tomu neveria a stále čakajú na príchod Mesiáša. Ježiš Kristus okolo seba zoskupil žiakov, neskôr nazývaných apoštoli (bolo ich 12). Po dvoch rokoch židovskí náboženskí vodcovia vydali Ježiša Rimanom. Na Veľkú noc roku 30 bol ukrižovaný na príkaz rímskeho prefekta Pontia Piláta, ktorý podľahol nátlaku židovských hodnostárov. Mal 33 rokov (preto sa tomuto veku hovorí aj „Kristove roky“). Kristovi stúpenci neprestali veriť v jeho Božie poslanie a utvrdilo ich v tom aj jeho zmŕtvychvstanie - o tri dni po ukrižovaní našli jeho hrob prázdny a začalo sa povrávať, že vstal z mŕtvych. Tak v ňom spoznali Mesiáša a uverili, že je Boží syn.
Ukrižovanie Ježiša Krista
Biblia
Biblia alebo „kniha kníh“ je posvätnou knihou kresťanov a Židov. Skladá sa z 2 častí. Starý zákon opisuje stvorenie sveta a života. Život Ježiša Krista a jeho učenie je obsiahnuté v druhej časti Biblie - Novom zákone. Kresťania uznávajú oba zákony, Židia iba Starý zákon. Život Ježiša Krista je vyrozprávaný v štyroch malých knihách – Evanjeliách. Ich autormi sú Matúš, Marek, Ján a Lukáš.
Rozvoj kresťanstva
Kresťania boli spočiatku skromnou sektou, ktorá prijímala medzi seba len Židov. Všetko sa zmenilo dňom obrátenia jedného vzdelanca, ktorý až dovtedy kresťanov prenasledoval. Volal sa Saul, bol Žid a prijal meno Pavol. Kresťanstvo chápal ako náboženstvo, ktoré sa obracia na všetkých ľudí - na Židov aj na pohanov. Kresťanstvo fascinovalo ľudí svojou ľudskosťou a svojím ideálom Boha, ktorý bol v protiklade s rímskymi bohmi. Pre niektorých znamenalo nádej byť pred Bohom rovný ostatným. Postupne kresťanstvo nachádzalo ohlas medzi bohatými aj chudobnými. Pomaly sa utvárali malé skupinky veriacich a z nich potom ďalej vznikali nové spoločenstvá. Spočiatku sa kresťanstvo šírilo vo východných provinciách Rímskej ríše a neskôr, vďaka apoštolom Petrovi a Pavlovi, preniklo do hlavného mesta Ríma.
Kresťanstvo v Ríme
V 1. storočí sa kresťanstvo začalo šíriť na území Rímskej ríše. Svojou myšlienkou rovnosti všetkých ľudí pred Bohom si získalo sympatie obyvateľstva. Úrady si spočiatku kresťanstvo nevšímali - považovali ho za ďalšiu židovskú sektu. Židovské náboženstvo bolo na území Rímskej ríše povolené, a tak bolo kresťanstvo spočiatku tolerované. Postoj úradov sa však postupne menil. Začalo sa hľadieť s podozrením na túto komunitu, ktorá sa vo svojom uzavretom kruhu schádzala, aby vykonávala svoje náboženské obrady v tajných podzemných chodbách - katakombách. Kresťania museli žiť s veľkým problémom. Odmietali uctievať rímskeho cisára ako boha, pre nich bol iba jeden Boh a jeho syn Ježiš Kristus.V Ríme to považovali za ťažký zločin. Rastúce podozrievanie spolu so silnejúcim kresťanstvom nakoniec viedlo úrady k prenasledovaniu kresťanov.
Prenasledovanie kresťanov
Začiatok prenasledovania kresťanov sa spája s vládou cisára Nera a malo politické pozadie. V roku 64 zachvátil Rím požiar. Medzi ľudom kolovali reči, že požiar bol zapálený na cisárov rozkaz, aby mohol postaviť nové hlavné mesto podľa svojich predstáv. Aby sa zbavil podozrenia, Nero z požiaru obvinil kresťanov. Dolapení kresťania boli predhadzovaní divej zveri v arénach, ukrižovaní alebo slúžili ako živé fakle na osvetlenie záhrad cisára Nera. Málokto tomuto obvineniu uveril a jediné, čo Nero dosiahol, bola ľútosť s nespravodlivo odsúdenými nešťastníkmi.
Nepriateľský postoj ku kresťanom sa prejavoval aj počas vlády cisára Domiciána, Hadriána, Antónia Pia, Marka Aurélia a Comoda. Septimus Severus v roku 202 zakázal prestup na kresťanstvo pod trestom smrti a zahájil ďalšie prenasledovanie kresťanov. Prenasledovanie bolo často spôsobené vojenskými porážkami, zlou hospodárskou situáciou, či hladomorom. Takmer 250 rokov trvajúce prenasledovanie sa skončilo až nástupom cisára Konštantína.
Kresťania v aréne so šelmami
Konštantín Veľký (306-337)
Za nového vládcu Ríma bol v roku 306 zvolený Konštantín. Aby si upevnil moc, musel poraziť mnohých nepriateľov. Pred rozhodujúcou bitkou pri Milvijskom (Mulvijskom) moste sa mu podľa legendy na nebi zjavil kríž s gréckym nápisom „V tomto znamení zvíťazíš”. Po víťazstve sa rozhodol, na znak vďaky, podporovať kresťanstvo. V roku 313 Konštantín vydal nariadenie Milánsky edikt, ktorýmzrovnoprávnil kresťanstvo s tradičným rímskym náboženstvom. Kresťania získali právo slobodne vyznávať svoje náboženstvo a vrátili im aj zabavené majetky.
Konštantín Veľký
Teodosius I. a ďalšie šírenie kresťanstva
Konečný príklon Rimanov ku kresťanstvu bol dielom cisára Teodosia I. Od začiatku mala rímska cirkevná obec a rímsky biskup uznávané postavenie na základe skutočnosti, že rímsky biskup bol priamym nástupcom apoštola svätého Petra. Ten dostal poverenie od samotného Ježiša Krista vybudovať základy kresťanskej cirkvi. Po rozdelení rímskeho impéria na západnú a východnú časť (395) bol rímsky biskup jediným, ktorý sídlil na Západe a tým rástol význam Ríma. Po páde Západorímskej ríše (476) vzrástol naopak význam Konštantínopola, ktorý neuznával nadradenosť rímskeho biskupa, a to bolo dôvodom neustálych rozporov. Postupne sa vyostrovalo napätie medzi západorímskou cirkvou (na čele rímsky pápež) a východorímskou cirkvou (na čele patriarcha).
Úlohy:
1. Kde a kedy vzniklo kresťanstvo?
2. Kto bol Ježiš Kristus a aké myšlienky šíril?
3. Prečo boli kresťania v Ríme prenasledovaní?
4. Kto a kedy zrovnoprávnil kresťanstvo v Rímskej ríši?
Použitá literatúra:
1. Valachovič, P. a Kratochvíl, V. a Mucska, V.: Od staroveku k stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001
2. Skladaný, M. a Jílek, T. a Orságová, M.: Dejepis pre 5. ročník základnej školy, SPN, Bratislava 1990
3. Vallonová, J. a kolektív autorov: Svetové náboženstvá, Mladé letá, Bratislava 1993