Najstaršie národy na území Slovenska
21. 6. 2011
Kelti boli prvý historicky doložený národ na území Slovenska. Z názvov keltských kmeňov žijúcich u nás sú známe najmä: Kotíni (severné Slovensko), Osovia - Ilýri (v okolí rieky Ipeľ) a Bojovia (na západnom Slovensku, v severozápadnom Maďarsku a v Česku). Boli výborní bojovníci a železiarski majstri. Práve železo bolo asi dôvodom, prečo prišli na Slovensko (okolo roku 400 pred Kr.).
Povôd Keltov
Povôd Keltov dodnes zostáva záhadou. Časť historikov sa nazdáva, že žili na území Británie už v 2. tisícročí pred Kr., iní si myslia, že pochádzajú zo strednej Európy. Skromné údaje máme vďaka rímskym a gréckym prameňom. Sami Kelti si neviedli žiadne záznamy o svojich víťazstvách, hrdinoch, kniežatách, ani kráľoch. Žili v prítomnosti, pretože verili, že zaznamenanie písmom zničí zmysel obsahu. Rimania mnohé keltské kmene porazili, iné si podmanili alebo ich zatlačili do Malej Ázie, Írska, Škótska, Walesu a Bretónska vo Francúzsku, kde ich potomkovia žijú dodnes. Keltských kmeňov bolo veľa, ale mali spoločný jazyk, zvyky a náboženstvo.
Kelti v Európe
Charakteristika Keltov
Podľa rímskych opisov boli Kelti (Galovia) posadnutí vojnou, mali radi boj a dobrodružstvo, ale aj zábavu a hodovanie. Boli odvážni a hlboko veriaci v svojich bohov, ale aj zúriví a hašteriví. Podľa niektorých boli veľmi čistotní, šikovní, zruční remeselníci a poľnohospodári.Keltské ženy boli povestné svojou statočnosťou a vernosťou. Výzor Keltov tiež vzbudzoval rešpekt. Bojovníci a príslušníci vládnucej vrstvy merali 180-190 cm, niektorí aj viac ako dva metre, ženy dosahovali výšku 150-160 cm. Kelti mali modré oči, jemnú pleť a svetlé vlasy. Muži si buď nechávali narásť dlhé zakrútené fúzy alebo chodili hladko oholení.
Spoločenský život Keltov
Základom keltskej spoločnosti bol kmeň (obec). Jeho členovia sa hlásili k spoločným predkom a dodržiavali rovnaké rituály. Obec mala neobmedzenú moc nad príslušníkmi jednotlivých rodov a rodín, nad ich životom a smrťou. Na čele kmeňa stál kráľ - vojvodca. Niekde bola jeho funkcia dedičná (v mužskej línii), väčšinou sa však dostával k moci voľbou. Neskôr prebrala hlavné slovo v správe obce rada starších. Rada starších každý rok vyberala dvoch úradníkov, ktorí mali rozhodujúce právomoci, jeden všeobecnú moc, druhý hospodársku.
Slobodný ľud, to boli hlavne roľníci a remeselníci. Tí, ktorí neboli sami schopní získať korisť v boji alebo si zaistiť bezpečnosť, zverili sa dobrovoľne (akési „dobrovoľné otroctvo“) do ochrany bohatých členov spoločnosti. Otrokov mali Kelti málo, nepriateľov brali do otroctva zriedkavo. Väčšina porušení zákona sa dala vykúpiť predpísaným počtom kusov dobytka. Keďže verili v posmrtný život na inom svete, splatenie niektorých dlhov sa dalo odsunúť aj tam.
Poznali krvnú pomstu, ktorá často trvala i niekoľko generácií.
Ženy mali rovnoprávne postavenie s mužmi. Mohli si vybrať manžela. Bohatí muži občas mali aj viac žien, ale väčšinou prevládala monogamia a dve-tri deti v rodine. Nemanželské deti dostávali meno po matke. Otec začal syna vychovávať, až keď dorástol do veku, keď mohol začať nosiť zbraň. Ženy mali na starosti domácnosť, vychovávali deti, strážili dom a starali sa o jedlo a ošatenie. Výnimočne nadané ženy sa však mohli stať aj liečiteľkami a jasnovidkami, prípadne sa presláviť ako odvážne bojovníčky, či kmeňové náčelníčky.
Keltský bojovník
Náboženstvo Keltov
Kelti mali množstvo bohov. Najvyšší boh sa volal Lug, Brighid bola bohyňou poézie a lekárskeho umenia, boh Ogme bol bohom bojovej sily a kráľovskej moci. Počas náboženských obradov Kelti obetovávali potraviny a niekedy aj ľudí. Verili, že ak chcú niečo bohom alebo mŕtvym poslať, musia to najprv spáliť - tak veci môžu cestovať na druhý svet. Uctievali svojich bájnych hrdinov a posvätné zvieracie bytosti (napr. kohút, býk, kanec, medveď), rastliny - napríklad dub (symbolizuje silu, moc a dlhovekosť)a imelo, rieky, vodné pramene a vrcholky hôr. Kelti mali svoje dni a sviatky, kedy vzdávali hold svojim bohom. Rok sa u Keltov končil 1. novembra (sviatok Samhain) – v tento deň si uctievali mŕtvych, duchov a rôzne magické sily, aby si ich náhodou nepohnevali. Začiatok obdobia plodnosti sa oslavoval v noci na 1. mája (sviatok Beltene). Druidi hrali úlohu veštcov a čarodejníkov, ktorí vedeli komunikovať s bohmi a duchmi, preto vzbudzovali úctu a rešpekt. Boli rozprávačmi, ktorí vykladali históriu svojich predkov, sudcami, ktorí súdili rôzne spory a tiež sa venovali astrológii a liečiteľstvu.
Keltský druid
Spôsob obživy
Závisel hlavne od prírodných podmienok. Pestovali proso, jačmeň, pšenicu a špaldu. Jedálny lístok tvorili kaše z obilnín a strukovín, predovšetkým hrachu a bôbu, mlieko a výrobky z neho, na pahrebe piekli nekvasené placky z obilnej múky. Chovali dobytok, ovce, kozy, ošípané, kone, sliepky a husi. Psi strážili osadu i stádo. Mäso piekli, dusili, údili, ale najčastejšie varili. Kelti pili hlavne pivo – nazývali ho „korma“- pripravovali ho z jačmeňa, niekedy s prísadou chmeľa aleboz pšenice a medu. Do piva občas pridávali aj rascu. Prvé pivo pravdepodobne vzniklo tak, že vonku zabudnutá jačmenná alebo obilná placka zmokla, začala kvasiť a niekto ju ochutnal a zistil, že skvasená tekutina má zaujímavú horkú chuť.
Remeselá keltskej kultúry a obchod
V dobe železnej zazanamenali Kelti svoj najväčší rozmach. Spracovanie železa umožnilo výrobu kvalitnejších zbraní a nástrojov - Kelti poznali železnú kosu s drevenou násadou, zahnutý železný kosák a drevený rýľ s okovaným ostrím. Z ďalších významných nástrojov to boli aj rôzne sekery, železná píla, železný vrták na drevo, nákova, kladivo, pilník, kliešte a dokonca aj váhy. Kelti vedeli surové železo zušľachťovať, zvárať, kaliť, tepať a nitovať. Rozvoj hutníctva na našom území sa pripisuje práve kmeňu Kotínov.Keďže v tých časoch európske kmene ešte nepoznali hnedé ani čierne uhlie, na tavenie železa používali drevené uhlie. Preto boli keltské strediská v blízkosti lesov a nálezísk rúd.
Z remesiel bolo významné šperkárstvo, hrnčiarstvo, výroba zbraní a odevov. Rozvíjal saobchod. Okolo 2. storočia pred Kr. začali Kelti na našom území používať mince. Najrozšírenejšími mincami boli strieborné mince zvané Biateky (90% mincí sa zachovalo v Bratislave a okolí). Ako ich predloha pravdepodobne slúžili rímske denáre. Okrem postavy jazdca na koni, či skrúteného draka sú na minciach aj mená vyrazené latinským písmom. Boli to asi mená keltských náčelníkov alebo kniežat (najčastejšie sa vyskytujú mená Biatec, Nonos, Devil a Bussumarus). Nápisy na keltských minciach súnajstarším dokladom používania latinského písma na území Slovenska.
Keltské mince
Keltské sídliská
Typickým obydlím bola chataz dreva. Dno obydlia bolo zapustené do hĺbky asi pol metra, alebo aj hlbšie. Strechu podopierali koly, zarazené v rohoch budovy.
Oppidá už boli veľké opevnené sídla - centrá vojenskej, politickej a hospodárskej moci. Slúžili aj ako ochrana ľudí v čase vojny, ale aj miesto, kde sa sústreďovala remeselná výroba a obchod. S oppidami sa stretávame až na konci 2. stor. pred Kr. Okrem oppíd Kelti budovali ešte aj menšie opevnené pevnosti, okolo ktorých sa taktiež postupne usadzovali remeselníci.
Keltská chata
Oppidum
Kelti na Slovensku
Do Karpatskej kotliny začali Kelti prenikať okolo roku 400 pred Kr. Usádzali sa v nížinách, vhodných pre poľnohospodárstvo. Najväčší počet keltských osád sa na Slovensku nachádzal v povodí dolných tokov riek Ipeľ, Hron, Žitava a Nitra. K osídleniu juhoslovenskej nížiny došlo až v 3. storočí pred Kr. Po osídlení južného Slovenska prenikli Kelti aj do horného Potisia, kde osídlili Košickú panvu a Východoslovenskú nížinu. Opevnené centrá vznikli v Plaveckom Podhradí a v Bratislave, neskôr pri Devíne.
Centrom keltského osídlenia na Považí sa stala Nitra. V oblasti severného Slovenska postupne vznikla tzv. Púchovská kultúra - je typická pre oblasti severného a stredného Slovenska, juh Poľska a západnú Moravu.
Archeologické nálezy na Slovensku
Z archeologických nálezov Keltov sú u nás najviac rozšírené hroby. Hroby bohatých sa odlišujú od hrobov chudobných iba milodarmi, poprípade väčšími jamami.
Do hrobov sa vkladali šperky, odevy, zbrane, keramické vázy, jedlo a predmety rituálneho charakteru. Najviac keltských hrobov na Slovesku sa našlo v obci Maňa pri Nových Zámkoch, v Palárikovea v Bajči. Na Slovensku boli objavené pôdorysy keltských chát v Branci (okres Nitra) a v Bánove (okres Nové Zámky).
Oppidá sa zachovali v Bratislave, na Devíne a Nitrianskom Hrádku.
Zánik Keltskej moci v Karpatskej Kotline
Kelti museli odrážať nápory Rimanov z juhu a Germánov zo severu a východu, u nás bojovali proti Dákom. V bitke neďaleko Neziderského jazera v prvom storočí pred Kr. utrpeli porážku od dáckeho vojska. Po tomto víťazstve začali Dákovia postupne obsadzovať keltské územie a vznikali spoločné keltsko – dácke sídliská (napr. v Nitrianskom Hrádku a na Zemplíne). Ústup Keltov z južného Slovenska sa začal po príchode Rimanov. Kelti, ktorí ostali, bojovali proti Germánom (Kvádom) - tí sa od 1. storočia pred Kr. usádzali na západnom Slovensku a ničili keltské oppidá, čím prispeli k zániku keltského osídlenia u nás.