Rím vládne svetu
21. 6. 2011
Po porážke Antonia v roku 31 pred Kr. sa Octavius rozhodol nastoliť v Rímskej ríši poriadok a mier. Rímsky senát ho z vďačnosti odmenil titulom Augustus (Vznešený) a bol oslavovaný ako boh.
Principát (27 pred Kr. – 284) – prvé obdobie cisárstva
Octavius sa nechcel otvorene vyhlásiť za jediného vládcu, lebo sa obával, že by skončil ako Caesar (zavraždený v roku 44 pred Kr.). Naoko teda zachovával republikánske zriadenie. Augustus sústredil vo svojich rukách najdôležitejšie úrady. Bol hlavným veliteľom armády– imperátorom – a vojaci mu prisahali vernosť. Získal moc nad najdôležitejšími provinciami – Hispániou (Španielsko), Galiou (Francúzsko), Sýriou a Egyptom. Mal právomoc tribúna ľudu, najvyššieho kňaza, konzula a cenzora – teda úplnú vojenskú a občiansku moc. Spôsob Augustovej vlády sa nazýva principát – od roku 28 pred Kr. bol principom (princeps senatus) – prvým občanom štátu (Ríma).
V roku 27 pred Kr. mu senát potvrdil nové tituly a právomoci, ako aj prívlastok Augustus (Vznešený). Odvtedy sa nazýval Imperator Caesar Augustus – teda cisárAugustus (27 pred Kr. – 14).
V Rímskej ríši tak vzniklo cisárstvo, ktorého prvé obdobie sa nazývalo principát (27 pred Kr. – 284).
Augustus
Augustove reformy
Na ochranu Ríma a svojej moci založil Augustus prétoriánsku gardu (palácovú gardu), ktorá mala výnimočné postavenie, lepší plat (žold) a kratšiu službu. Sídlila v hlavnom meste a v najbližších okolitých mestách. Cisára ochraňovala aj osobná stráž, ktorú tvorili germánski bojovníci. V rímskej armáde (légiách) a v prétoriánskej garde mohli slúžiť iba rímski občania, v pomocných oddieloch aj vojaci inej národnosti. Armáda sa stala oporou cisárstva.
V spoločenskej politike si Augustus dal za cieľ návrat k rodinným hodnotám a morálke. Podporoval uzatváranie manželstiev a ženatí muži mali väčšie výhody, než slobodní muži. Aj vlastnú dcéru a vnučku poslal do vyhnanstva za nemravný spôsob života.
Obnovil starobylé kulty a náboženstvá, organizoval zábavy pre ľud – gladiátorské zápasy, divadelné hry, recitačné súťaže a cirkusové predstavenia. V umení a literatúre sa pestoval kult cisára (augustovský zlatý vek).
V zahraničnej politike viedol Augustus vojny a získal nové územia - provincie (dobyl Panóniu a pokúšal sa o obsadenie Germánie), ktoré rozšírili hranice Rímskej ríše. Heslom Augustovej politiky však bol Pax Romana – mier v Rímskej ríši.
Rímski cisári v 1. storočí
Medzi ďalších nástupcov Augusta patrili cisári:
Tiberius (14-37) – bol Augustovým nevlastným synom a nástupcom. Za jeho vlády vzrástla moc cisára a teror proti vládnucej triede. Každý, kto sa previnil čo len nepatrnou poznámkou na cisára, bol - podľa zákona o „urážke majestátu“ - kruto potrestaný.
Tiberius
Po Tiberiovi nasledovali „šialení cisári“, ktorí sa „preslávili“ nenormálnym správaním, krutosťou a nemorálnym životom. Boli to:
Caligula (37-41) – jeho meno vzniklo zo slova caliga – vojenská topánka, pretože detstvo prežil vo vojenských táboroch, kde mu ušili malé vojenské topánočky. Spočiatku bol obľúbený, hlavne medzi vojakmi. Neskôr sa preslávil šialenými kúskami – napr. svojho obľúbeného koňa Incitata chcel vymenovať za konzula, vyhlásil sa za boha Slnka, viedol vojnu proti Atlantickému oceánu – čím si proti sebe poštval senát aj armádu a nakoniec bol zavraždený.
Caligula
Claudius (41-54) – nebol šialený, mal však menšiu mentálnu poruchu (zajakával sa) a telesnú chybu (kríval), preto ho považovali za mentálne zaostalého a nikto o ňom neuvažoval ako o budúcom cisárovi. Svojou politikou upevnil ríšu, získal časť Británie, Mauretániu a Tráciu. Vyhnal z Ríma Židov a kresťanov, pretože spôsobovali nepokoje. Mal štyri manželky – najznámejšie sú Messalina (porodila mu syna Britannica a za nemravné správanie ju popravili)a Agrippina, ktorá ho dala otráviť hubami, aby zabezpečila trón svojmu synovi z prvého manželstva Nerovi.
Nero (54-68) – aj jeho vláda sa zvrhla na teror a krviprelievanie, časté boli sprisahania a vzbury otrokov. Nero trpel duševnou poruchou – megalomániou a pokladal sa za veľkého umelca. Organizoval divadelné predstavenia a súťaže, na ktorých sám vystupoval a vždy musel zvíťaziť. V roku 64 veľkú časť Ríma zničil požiar. Aby Nero odvrátil podozrenie, že je za požiar zodpovedný, obvinil kresťanov, ktorí boli prenasledovaní a vraždení. Zavraždiť dal aj svoju matku, brata a vychovávateľa Senecu. Nakoniec ho senát odsúdil na smrť a Nero na úteku z Ríma spáchal samovraždu.
Claudius
Rímske provincie
Provincie označovali v starovekom Ríme dobyté územia mimo Apeninského polostrova. Správcov jednotlivých provincií – miestodržiteľov - menoval rímsky senát na začiatku každého roka. Miestodržiteľom pomáhali vojenské jednotky - légie. Obyvatelia provincií prijímali rímsku kultúru (často násilnou formou, proti čomu sa búrili), dostávali rímske občianske práva a na ich území sa šíril latinský jazyk. Tak, ako rástla sila Rímskej ríše, rástol aj počet provincií. Najväčší územný rozsah dosiahla Rímska ríša za vlády cisára Trajána (98-117). K najvýznamnejším provinciám patrili napríklad:
Británia (Britannia) rozkladala sa na časti ostrova Veľká Británia, sídlili tu Kelti a v rokoch 43 - 410 bola pod kontrolou Rímskej ríše. Rimania zaviedli na ostrove nové poľnohospodárske, výrobné a staviteľské postupy, čím prispeli k rozvoju miestnej civilizácie.
Dácia (Dacia) sa rozprestierala na väčšine územia súčasného Rumunska medzi riekami Tisa, Dunaj, Dnester a pohorím Karpaty. V roku 106 ju rímsky cisár Traján pripojil k Rímskej ríši a na jeho územie Rimania ostali až do roku 271, keď bol cisár Aurelianus kvôli náporu barbarských kmeňov nútený Dáciu opustiť.
Galatia bolo územie v strednej časti Malej Ázie – dnešného Turecka. Roku 25 pred Kr. sa Galatia stala rímskou provinciou.
Galia (Gallia) bola oblasť v Západnej Európe, ktorá v súčasnosti spadá pod územie Francúzska, Belgicka, Švajčiarska a časťou Holandska, Nemecka a Talianska (Predalpská Galia).
Rímske provincie Germania superior (horná) a Germania inferior (dolná), zriadené po r. 80, ležali na ľavom brehu rieky Rýn a boli len malou časťou germánskeho územia.
Hispánia (Hispania) bolo starorímske označenie pre Pyrenejský polostrov(Španielsko) od roku 200 pred Kr.
Luzitánia (Lusitania) bola rímska provincia v dnešnom Portugalsku a priľahlom stredozápadnom Španielsku medzi ústím rieky Guadiany na juhu a dolným Dourom na severe.
Panónia bola rímska provincia medzi stredným Dunajom a Sávou, zriadená za cisára Augusta. Rozkladala sa v dnešnom západnom Maďarsku (tzv. Zadunajsku), východnom Rakúsku (najmä Viedenská panva), Slovensku (len Petržalka, Jarovce, Rusovce, Čunovo a prípadné predpolia Limes Romanus pri Dunaji), časti Slovinska, severnom Chorvátsku a Srbsku v oblasti Sirmia.
Trácia (Thracia) ležala na juhovýchodnom Balkáne medzi Egejským, Marmarským a Čiernym morom - v súčasnom južnom Bulharsku, severovýchodnom Gréckua v európskej časti Turecka. V období 1. - 6. storočia bolo toto územie rímskou a byzantskou provinciou.
Územie Egypta sa stalo rímskou provinciou v roku 30 pred Kr. za Augusta. Rimanom slúžil Egypt ako hlavný producent obilia pre Rímsku ríšu, preto mal prezývku „obilnica ríše“.
Rímske provincie
Úlohy:
1. Čo je principát?
2. Stručne opíš osobnosť a význam cisára Augusta.
3. Vymenuj Augustových nástupcov.
4. Čo vieš o rímskych provinciách a vymenuj niektoré.
Použitá literatúra:
1. Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Od staroveku k stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998
2. Forisek, P.: Rímska ríša a jej obrázkové dejiny, Vydavateľstvo TKK, Nesvady 2010
3. Mišulin A. V.: Dejiny staroveku, Pravda, Bratislava 1950
Obrazové materiály:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Octavianus_Augustus
http://sk.wikipedia.org/wiki/Tiberius_Caesar
http://sk.wikipedia.org/wiki/Caligula
http://sk.wikipedia.org/wiki/Claudius
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Imperium_Romanum_Germania.png