Veľké sťahovanie národov
21. 6. 2011
Sťahovanie národov alebo veľké sťahovanie národov bolo obdobie veľkých presunov germánskych a slovanských kmeňov. Dialo sa tak v období 4. – 6./7. storočia nášho letopočtu (po Kristovi). Sťahovaním národov sa skončilo obdobie antiky a začalo obdobie raného stredoveku.
Príčiny sťahovania národov
Ako príčiny sťahovania národov sa uvádzajú:
- vpád Hunov zo Strednej Ázie,
- rastúci počet obyvateľstva
- rýchle vyčerpanie obrábanej pôdy a hľadanie novej pôdy
- klimatické zmeny – chladnejšie a vlhšie podnebie nútilo germánske kmene hľadať lepšie životné podmienky, dlhé obdobie sucha zasa prinútilo Hunov tiahnuť na západ.
Európa v čase sťahovania národov
Príchod Hunov
Začiatok sťahovania národov sa pripisuje kočovným Hunom, vedených náčelníkom Attilom.
Huni sa živili chovom dobytka a koní, lovom a vojenskou korisťou. Pravdepodobne dlhé sucho prinútilo Hunov, aby sa vydali na cestu na západ. Od polovice 4. storočia začali prenikať zo stredoázijských oblastí na územie germánskych Východných Gótov pri Čiernom mori. Vyplienili Podunajskú nížinu, prenikli do Karpatskej kotliny a usadili sa v Potisí, kde do polovice 5. storočia založili veľkú ríšu. V roku 451 v bitke na Katalánskych poliach utrpeli Huni porážku od spojených vojsk Burgunďanov, Vizigótov a Frankov. Po smrti kráľa Attilu a porážke Attilových synov kmeňom Gepidov sa Hunská ríša rozpadla(454).
Attila – „Bič boží“ (406? – 453)
Attila, prezývaný Bič boží, sa narodil v Európe, v hunskom tábore pri Dunaji, ako syn náčelníka. V roku 434 se stal spolu s nevlastným bratom Bledom vládcom Hunov. Attila však Bleda zabil. Najväčšie úspechy dosiahli Huni na čele s Attilom prezývaným „Bič boží“ (jeho vpád totiž Európania vnímali ako boží trest za všetky svoje hriechy). Attila vybudoval pevný kmeňový zväz, který ovládol takmer celú Európu. Zomrel za záhadných okolností na vlastnej svadbe v roku 453. Mal 48 rokov, nevestou bola 17 ročná burgundská princezná Ildiko. Ráno po svadbe bol Attila nájdený mŕtvy a zakrvavený. Tvrdilo sa, že Ildiko zabila Attilu ranou nožom do srdca, aby pomstila otcovu smrť, iná verzia hovorila o Attilovej otrave, ale pravdepodobnou príčinou smrti bola mozgová mŕtvica a udusenie sa vlastnou krvou.
Attila byl pochovaný na riečne dno v sútoku dvoch riek a všetci, ktorí toto miesto poznali, boli zavraždení. Veľký vládca Hunov bol pochovaný v 3 rakvách: telo v zlatej rakve, tá bola vložená do striebornej a obe do železnej. Pochovaný bol spolu s bohatými darmi, ktorých cena se nedá vyčísliť. Kde presne se hrob nachádza, nevieme ani dnes. O nájdenie sa pokúšalo veľa hľadačov pokladov, ktorí pátrali v Rumunsku, Maďarsku, Srbsku, Rakúsku a v Čechách. Podľa legendy chráni Attilov hrob temná sila.
Kráľovstvo Hunov v 5. storočí
Attila – Bič boží
Germánske kmene
Vpád Hunov z mongolských stepí v roku 375 spôsobil, že slovanské a germánske kmeňové zväzy sa pohli z pôvodných sídel na východe na západ a snažili sa získať pôdu na území Rímskej ríše. V tom období už Rímska ríša nebola schopná ochrániť svoje hranice. V roku 375 podľahli Hunom germánske kmene Ostrogótov a Vizigótov, ktoré žili v oblasti Čierneho mora a Rumunska.
Väčšina Ostrogótov sa dostala pod nadvládu Hunov. Po rozpade Hunskej ríše sa oslobodili a odtiahli na Balkán, kde sa usadili ako rímski spojenci. V roku 489 Ostrogóti vedení Theodorichom Veľkým obsadili územie Itálie a vytvorili ríšu s centrom v Ravenne.
Vizigóti ušli na územie Rímskej ríše. V roku 410 Vizigóti pod vedením náčelníka Alaricha dobyli a vyplienili Rím a odtiahli do juhozápadnej Galie (Francúzsko), kde sa pokúsili založiť štát. V 6. storočí ho zničili Frankovia, ktorí prinútili Vizigótov odísť na juh do Španielska.
Pred Vizigótmi sa v 5. storočí v Španielsku usadili germánske kmene Vandalov, Alanov a Svébov, ktorých odtiaľ po niekoľkých rokoch vytlačili práve Vizigóti.
Vandali vedení náčelníkom Geiserichom sa preplavili do severnej Afriky, v roku 429 dobyli Kartágo a založili nezávislé kráľovstvo. Podarilo sa im ovládnuť Korziku, Sicíliu a v roku 455 vyplieniť Rím (preto sa pomenovanie vandal používa pre niekoho, kto všetko ničí). Ich ríšu dobyl až vojvodca cisára Justiniána I. Belisar v roku 534.
Anglovia, Jutoviaa Sasovia obsadili Britániu (Anglicko).
Frankovia sa usadili v Galii (Francúzsku).
Ďalšie vlny sťahovania
Od 5. storočia rozšírili Bulhari svoj vplyv na územie východného Balkánu a vo Východnej Európe sa začali usadzovať Slovania.
Spolu so Slovanmi prenikali v druhej polovici 6. storočia do Strednej Európy Avari.
V druhej polovici 7. storočia sa Arabi snažili preniknúť do Európy a presunuli svoje úsilie na Pyrenejský polostrov, kde založili Córdobský emirát (dnešné Španielsko).
V priebehu 8. - 10. storočia do Európy prichádzali prví Maďari z východu a Vikingovia zo Škandinávie.
Frankovia
Góti
Germáni
Dôsledky sťahovania národov
Počas sťahovania došlo k zániku Západorímskej ríše(476) a ovládnutiu jej rozsiahlych oblastí germánskymi kmeňmi – vznik tzv. „Barbarských štátov“, ktoré vytvoriliOstrogóti, Vizigóti, Burgundovia, Alani, Frankovia, Anglovia, Sasovia, Jutovia, Svébi a iní. Územie Slovenska opustili keltské kmene (Kvádi a Markomani) a postupne prichádzali Slovania, ktorí v západnej, východnej a južnej Európe obsadzovali územia opustené Germánmi.