Od republiky k cisárstvu
21. 6. 2011
Otroci v Rímskej ríši
Otroci v Rímskej ríši patrili k najdôležitejšej pracovnej sile v poľnohospodárstve, remeslách a obchode. Otrokov získavali Rimania 3 spôsobmi:
vo vojnách - boli to vojnoví zajatci, tých bolo najviac,
vďaka dlhom - dlžníci, ktorí nevládali splatiť dlhy sa stávali otrokmi,
vďaka pirátstvu - piráti, ktorí napádali lode a rabovali pobrežné územia, predávali zajatých obyvateľov do otroctva.
Otrokov predávali na trhoch. Rímski otroci patrili štátu alebo súkromnému majiteľovi. Štátni otroci sa používali na verejné práce (stavba vodovodov, ciest, banské práce) a bolo ich menej ako súkromných otrokov. Súkromní otroci boli majetkom boháčov a delili sa na vidieckych (pracovali na dedinských statkoch) a mestských (boli to odborní remeselníci a sluhovia, potrební na údržbu a obsluhu bohatého domu). Špeciálnu skupinu otrokov tvorili gladiátori (cvičení na boj s ľuďmi a zvieratami). Najznámejšia škola na výcvik otrokov bola v meste Kapua. Ich súboje boli obľúbenou zábavkou Rimanov.
Postavenie otrokov bolo veľmi ťažké. Otroka nepovažovali za človeka a nechránil ho zákon (Rimania nazývali otrokov „hovoriacimi pracovnými nástrojmi“). Otrok bol majetkom pána a ten ho mohol beztrestne týrať alebo zabiť. Často boli otroci značkovaní ako dobytok a bez pánovho dovolenia nesmeli nič.
Existovali aj otroci, prepustení na slobodu - prepustenci. Prepustenec však nebol úplne slobodný – musel preukazovať úctu a poslušnosť svojmu pánovi (patrónovi). Ak tak nerobil, mohol znova upadnúť do otroctva.
Povstania otrokov
Prvé povstanie otrokov vypuklo na Sicílii okolo roku 137 pred Kr. a jeho príčinou bolo kruté zaobchádzanie otrokárov s otrokmi. Zapojili sa do neho tisícky otrokov, ale nakoniec bolo povstanie potlačené. Podobne skončili povstania otrokov v Malej Ázii (dnešné Turecko), opäť na Sicílii (104 pred Kr.) a v Bosporskej ríši na grécko-rímskej hranici. Medzi najväčšie a najvýznamnejšie povstanie otrokov sa však zaradilo Spartakovo povstanie.
Spartakovo povstanie (74-71 pred Kr.)
Spartakus pochádzal z Trácie (dnešné Bulharsko) a bol gladiátorom v meste Kapua. Povstanie, ktoré viedol Spartakus, chcelo oslobodiť otrokov a odviesť ich cez rímske územie do ich vlasti (Grécka a Galie). Postupne sa k nemu pridávali stovky otrokov a utáborili sa na hore Vezuv. Rímskemu vojsku sa dlho nedarilo otrokov poraziť. Spartakus s otrokmi sa chceli dostať na Sicíliu, ale rímske vojsko ich na juhu Itálie obkľúčilo a nakoniec porazilo. Spartakus zahynul v krvavom boji. Šesťtisíc zajatých otrokov ukrižovali popri Appiovej ceste z Kapui do Ríma. Príčinou porážky bola nejednotnosť povstalcov a presila rímskej armády.
Šľachtické sprisahania proti republike
Po povstaniach otrokov žiadali rímski šľachtici, na čele s Catilinom, nastolenie vojenskej diktatúry. Sprisahanie bolo odhalené a Catilina v boji zahynul. Po ňom sa však do popredia dostali ďalší politici, ktorí chceli zvrhnúť republiku.
V roku 60 pred Kr. vznikol Prvý triumvirát (triumvirát - spolok troch ľudí), ktorý tvorili triumviri:
- Gnaeus Pompeius (najvýznamnejší vojvoda tej doby),
- Marcus Licinius Crassus (najbohatší Riman),
-Gaius Julius Caesar (významný politik).
Cieľom triumvirátu bolo formou vojenskej diktatúry získať moc a rozdeliť ju medzi troch triumvirov.
Gnaeus Pompeius Marcus Licinius Crassus Gaius Julius Caesar
Gaius Julius Caesar (100-44 pred Kr.)
Caesar pochádzal z patricijskej rodiny Julianovcov. Bol významný vojvodca, politik a spisovateľ, ktorý uskutočnil mnoho reforiem (zmien) – medzi inými reformu kalendára (Juliánsky kalendár).
V roku 60 pred Kr. sa Caesar stal konzuloma získal podporu vojska. Neskôr bol správcom provincie Galia (dnešné Francúzsko), ktorú ovládol a získal bohatú korisť vo forme zlata. Počas Caesarovho pobytu v Galii zomrel Crassus a triumvirát sa rozpadol. Caesar a Pompeius začali bojovať o moc. V roku 49 pred Kr. prekročil Caesar s armádou riečku Rubikon na hranici Itálie (vtedy vyslovil pamätnú vetu „Kocky sú hodené“) a začal pochod na Rím. Podarilo sa mu ho obsadiť a v roku 48 pred Kr. poraziť Pompeiove vojská (Pompeius ušiel do Egypta, kde bol zavraždený).
V Egypte sa Caesar zamiešal do sporu o trón medzi dedičmi z rodiny Ptolemaiovcov a postavil sa na stranu kráľovnej Kleopatry, ktorú dosadil na egyptský trón. Medzi Kleopatrou a Caesarom sa začal ľúbostný vzťah, z ktorého sa narodil syn Kaisarion (neskôr ho dal zavraždiť Octavius).
Roku 47 pred Kr. dobyl Caesar časť Malej Ázie, o čom napísal senátu tri slová: „Prišiel som, videl som, zvíťazil som“.
Po návrate do Ríma bol Caesar vymenovaný za doživotného diktátora a stal sa neobmedzeným vládcom. Rím síce ostal republikou, ale skutočnú moc mal v rukách jediný muž – Caesar. Postupne si svojou politikou poštval proti sebe senátorov, ktorí proti Caesarovi pripravovali sprisahanie, na čele ktorého stáli Brutus a Cassius. 15. marca v roku 44 pred Kr. bol Caesar na zasadnutí senátu zavraždený senátormi (dobodali ho dýkami).
Druhý triumvirát
Po smrti Caesara vypukla občianska vojna. V roku 43 pred Kr. sa spojili ďalší traja politici a vytvorili Druhý triumvirát:
- Marcus Antonius (Caesarov priateľ),
- Marcus AemiliusLepidus (náčelník Caesarovej jazdy),
- Gaius Octavius (vnuk Caesarovej sestry a Caesarov adoptívny syn).
Ľudové zhromaždenie poverilo nový triumvirát nastoliť poriadok, pričom nastalo veľké krviprelievanie a zhabanie majetku Caesarových nepriateľov. Antonius a Octavius odstavili Lepida od moci (42 pred Kr.) a ríšu si rozdelili medzi sebou: Octavius vládol v Itálii a západnej časti ríše, Antonius vo východnej časti ríše. Antonius vystupoval ako samovládca a začal si ľúbostný vzťah s Kleopatrou, pričom zavrhol svoju manželku (Octaviovu sestru). Neskôr sa s manželkou rozviedol a oženil sa s Kleopatrou (z tohto manželstva sa narodili dvojičky - Alexander Helios a Kleopatra Selene). Zrada Antonia vyvolala vojnu medzi Octaviom a Antoniom. Rozhodujúca bitka sa odohrala pri Actiu (31 pred Kr.) a Octavius zvíťazil. Antonius a Kleopatra spáchali v roku 30 pred Kr. v meste Alexandria samovraždu (Kleopatra sa údajne nechala uhryznúť jedovatým hadom). V roku 30 pred Kr. pripojil Octavius Egypt ako provinciu k Rímskej ríši. Následne sa Octavius vzdal všetkých funkcií a v roku 27 pred Kr. získal nový titul – Imperator Caesar Augustus. Od tohto roku sa z Octavia stal cisár Augustus (Augustus znamená Vznešený) a začali sa písať dejiny Rímskeho cisárstva.
Marcus Aemilius Lepidus Kleopatra
Príčiny zániku Rímskej republiky
Hlavnou príčinou zániku republiky bola vojenská diktatúra, ktorá bola vytvorená na potlačenie revolučného hnutia otrokov a roľníkov. Vojvodcovia sa opierali o svoju armádu, ktorú za verné služby bohato odmeňovali vojnovou korisťou. Ani po potlačení revolučného hnutia sa vodcovia armády nechceli vzdať moci a republika s dočasnou vojenskou diktatúrou sa zmenila na cisárstvo.
Úlohy:
1. Čo vieš o otrokoch v Rímskej ríši?
2. Stručne opíš osobnosť a význam Julia Caesara.
3. Kedy vznikli Prvý a Druhý triumvirát, ktorí politici ho tvorili?
4. Kedy a prečo zanikla Rímska republika?
Použitá literatúra:
1. Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Od staroveku k stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1998
2. Forisek, P.: Rímska ríša a jej obrázkové dejiny, Vydavateľstvo TKK, Nesvady 2010
3. Mišulin A. V.: Dejiny staroveku, Pravda, Bratislava 1950